Sloven(s)ky v indickej kuchyni

Autor: Janka Kováčiková | 18.3.2013 o 18:37 | (upravené 19.3.2013 o 17:24) Karma článku: 4,77 | Prečítané:  200x

Veľa sĺz som vyronila, keď som stále znovu a znovu dávala šancu domácej kuchyni.

Skúšala som rôzne druhy jedál, prosíkala kuchárov, aby mi do jedla nedávali čili papričky, polievala si ryžu jogurtom (curd), nič nepomohlo, len čas. Teraz si už bez komentárov posmrkám a podľa farby, keďže chuť je tu jednostranná, tipujem, že mám na tanieri kura. Áno, mnohí mi hovorili, že by som nemala jesť mäso, kupovať ovocie na trhoch alebo si dávať džús s ľadom a zmrzlinu. A viete čo? Riskovanie je fajn. Mäso jesť potrebujem, ovocie je chutné a lacné a zmrzlina, tá je dar z neba. Paradoxne, V Indii  som si obľúbila „čínu" a thajské jedlo. Majú tu výbornú ryžu, to je pravda, ale inak tu mám problém zjesť aj sladkosti. Tá ich Chalva chutila ako čokoládové piliny. Nakoniec sa to však stalo: Počas Fair celebration (netuším, čo to znamená, pochybujem, že aj oni) sme sa stavili na trhu a objavili poklad Indie - Badam milk. Je to niečo ako studený, tekutý zlatý klas s mandľami a kešu orieškami, ktorý za neskutočných 17centov dokáže zahnať prvé príznaky hladu. Keď zistím, čo je to ten Badam, začnem to importovať na Slovensko, mlieko už máme.

Odkedy sa k nám pridal maďarský doktor Carnivorus, po práci chodíme do reštaurácie. Malá modrá miestnosť v podzemí s niekoľkými stropnými ventilátormi a kalendármi s nevkusnými obrázkami Lakshmi po stenách. Vegetariánske jedlo pozostáva z misky ryže, chapati (lokša starej mamy), puri (veľký nezemiakový chips) a 3 omáčok, ktoré sú podľa môjho subjektívneho názoru zoradené podľa štipľavosti. Hoci nejem rukami, naučila som sa aspoň kúsok používať chapati a puri ako provizórne lyžice. Jeden Ind mi však vysvetlil, že som asi jediná v celej Indii, ktorá je ryžu s chapati, pretože oboje je vlastne príloha k omáčke. A cena? 85centov. Non-veg pokrmy sú tu zriedkavejšie. Na výber v malom meste máte kura alebo hovädzie. To kura je však magické. Na akýkoľvek spôsob si ho objednáte, vždy bude vyzerať rovnako - obalené červenou omáčkou a listami.

Večere však mávame doma - Katka mala geniálnu myšlienku kúpiť si sporák na izbu. Od toho momentu sa veľa zmenilo: Vymenili sme začmudenú, plesnivú kuchyňu za útulný kuchynský kút s malou plynovou bombou (spávať s ňou si odo mňa vyžadovalo veľký kus dôvery v indické výrobky, zatiaľ však žijeme). Druhou bombou, časovanou, je samotná Katka. Doteraz som totiž neverila svojim obavám, že keď je utierka príliš blízko plameňa, tak sa vznieti z tepla. Chyba. Katka to zvládla. Ale nalepila nám sem červené kvietky na steny! So sporákom teplota v miestnosti stúpla aspoň o 5°C, ale za vôňu vysmážanej cibuľky to stojí. Cibuľa je pre Indov tak podstatnou surovinou, že počas volebného obdobia jej cena značne ovplyvňuje výsledok volieb. Od Indie som čakala veľa korení, pravda je však taká, že ešte aj to čierne korenie si drvíme medzi lyžičkami a okrem soli používame už len omáčku ošúpanú z pikantných arašidov. Doposiaľ som nikdy nejedla toľko zeleniny a ovocia ako tu, napriek tomu musím priznať, že jedálniček nejako špeciálne pestrý nie je. Väčšina jedál by sa dala nazvať lečom. S ryžou, s cestovinami, s toustom, s vajíčkom (ďalšie z mojich zistení je, že moje telo naozaj vie, čo potrebuje, keď má ohromnú chuť na praženicu plnú proteínov, ktoré mi bez mäsa prirodzene chýbajú, a ešte jedno k vajíčkam: Nemáme chladničku... a predsa sú aj po 2 týždňoch dobré!). Raňajky sú každý deň o vločkách, hrozienkach, kešu orieškoch, arašidách (nie sú pražené, ale aspoň mám pocit, že sú hodné svojho mena: PODZEMNICA olejná), banánoch a hrozne. Hrozno si chodíme kupovať na, volajme to, haciendu s viničom cestou domov. Keď sa do takejto bobuľky zahryznete, zachrumká to ako nikde na svete! Preteká životom! A toto všetko zalievame vodou, ktorá je taká teplá, že by ste si z nej spravili aj čaj. A niekedy si ten čaj naozaj aj spravíme - zo zázvoru, kardamonu a škorice. A ak nie čaj, tak aspoň chai, čo je ten drahý Yogin Masala Tea v čajoviach, ktorý my pijeme na každom rohu za 6centov.

Aby sme, samozrejme, nezabudli, kto sme, občas si spravíme zemiakové placky s dusenou kapustou a lekvárové a nutellové palacinky. Až toto môžem považovať za poriadne jedlo, na ktorom som bola v domovine odchovaná. Našťastie, obe nevieme odhadovať množstvá, a tak nám z týchto špecialít ostane aj na druhý deň. Čo však palacinky nenahradia je slanina. Začínam kuť plán, ako „náhodou" zrazím jedno z tých smetiarskych prasiat...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?