Mesiac nad Indiou sa usmieva

Autor: Janka Kováčiková | 19.1.2013 o 16:01 | (upravené 20.1.2013 o 16:37) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  242x

V Bratislave vám sneží a ja chodím bosá. Mravce mi odniesli zvyšky obeda, ale to nevadí, aspoň mi do postele nevliezol žiaden had, ani škorpión. Možno zajtra. India je skrátka iná.

Odlišné rozloženie hviezd na nočnej oblohe dopĺňa o 90° otočený mesiac, ktorý určite deťom neuľahčuje učenie sa jeho fáz - Dorastanie a Cúvanie. V Indii sa môže len usmievať alebo mračiť. Slnko tesne pred svojím západom je nerealisticky veľké ako na obrázkoch a rovná krajina si ho dožičí do poslednej chvíľky. Vietor je zriedkavý a prašný. Suchá červená zem nemá odpočinku, keď hostí ryžové polia vo všetkých fázach zrenia, biele chumáče bavlníka aj umelé eukalyptové lesy pre drevársky priemysel. Hoci je zima, stromy nemali príležitosť zhodiť lístie a odpočinúť si ako je to bežné v miernom pásme, život totiž beží ďalej aj keď je cez deň iba 27°C.

A aby ste mali k tomuto obrazu Indie predstavu aj o jej zvukoch, tak vám poviem, že ticho tu neexistuje. Prvý kontakt s cudzinou sú samozrejme jej ľudia. Indovia radi kričia aj keď stojíte vedľa nich a pritom sa vôbec nesnažia upútať vašu pozornosť, iba sa prejavujú prirodzeným spôsobom. A možno sú len nahluchlí z toho trúbenia na cestách, nevedno. Oveľa roztomilejší je zvuk ich ozdôb na nohách. Sú to malé hrkálky, ktoré ohlasujú približujúcu sa ženu už 20m vopred, no mne pripomínajú Vianoce. Ďalší hluk pochádza z vysokej náboženskosti krajiny. Napríklad teraz o polnoci mi do okna pri maximálnej hlasitosti hrá reproduktor z blízkeho hinduistického chrámu. Niektoré dni je ticho, iné hrá pár hodín podvečer a v tie najslávnostnejšie začne ešte pred svitaním a skončí neskoro v noci. V mojej dedine sú 3 náboženstvá a majú neurčitý počet chrámov s rovnakými praktikami, čo znamená, že sa na nejakom konci dediny oslavuje skoro stále. Teraz asi chápete, že mi aj niekoľkodňové výpadky prúdu vôbec neprekážajú. Či je príroda tichá, som zatiaľ nezistila. V zásade preto, že na pustých miestach nezastavujeme, ale aj preto, že všade sú ľudia. Horší ako tí vypytujúci sa sú tí, ktorí sa len pozerajú. Nič nehovoria, iba sledujú. Ale to mi už neprekáža, teraz im to vraciam plnou silou: Skúmam inakosť rasy, rôznosť čŕt, hľadám ich pôvod, teším sa z krásy a celkom bez hanby.

Ak ste niekedy boli nakupovať v obchode s indickým tovarom, pravdepodobne si pamätáte jeho vôňu. Neviem povedať, či je to charakteristická vôňa Indie, ale aj tu som sa s ňou stretla. Ide pravdepodobne o kardamon. Ten sa mieša s kvetmi, zeleninou a ovocím v pouličných stánkoch. Z tých nepríjemnejších zápachov sú to najmä smeti, ktoré niekedy horia a všetko to, čo po sebe zanechajú kravy a smetiarske prasiatka. Tieto prasiatka sú väčšinou celé rodinky s mladými, ktoré sa potulujú po meste a žerú, čo nájdu. Nemusíte sa preto báť odhodiť šupku z banánu na zem, bude o ňu postarané. Vo vnútrozemí máme na to holuby, pri moriach čajky a v Indii prasiatka. Zmes všetkých pachov sa pri poludňajších teplotách môže spojiť v dusno, ktoré ale nie je také nepríjemné, ako som v radách pred cestou čítala.

A ako India chutí? Úprimne povedané: Neviem. Jednak preto, že som ochutnala len niekoľko druhov domácich jedál a múdrejšia budem po pár výletoch do rôznych častí krajiny a aj preto, že je tu nemožné cítiť chuť. Vidím síce na tanieri pestrofarebné rizoto, ale neviem odlíšiť ani len ryžu. India to má totiž rada štipľavé. A keď hovorím štipľavé, tak myslím naozaj štipľavé. Po raňajkách, obede aj večeri sa môžeme hrať, komu ide z úst väčší plameň. Znovu ale nechcem vynášať definitívne súdy, kým neviem, či to nie je len našou kuchárkou. Informáciu teda potvrdím alebo vyvrátim až časom.

Dotykové pocity z Indie ešte nemám, pretože si netrúfam chodiť bosá ako všetci ostatní. Tí už majú tvrdú kožu a dopukané päty. Ja si môžem akurát tak podávať ruky s malými deťmi a vymýšľať všakovaké pozdravy. Vykrikujú na mňa „miss" alebo „auntie"(tetuška). Okrem chyby pána Jaina v autobuse, som na zmluve bakalárka, na letenke vydatá a teraz už aj staro vyzerám. Vedela som, že India ma zmení, ale že tak rýchlo a tak drasticky, to som nečakala.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?