Bojazlivým odvážlivcom

Autor: Janka Kováčiková | 18.1.2013 o 14:15 | (upravené 18.1.2013 o 14:21) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  200x

Hovorí sa, že odvaha nie je nemať strach, ale naopak strach mať a prekonať ho. Nebudem teda hovoriť, aby ste sa nebáli, keď stojíte pred novou výzvou, pretože strach je prirodzený. Môžem sa priznať, že pred odchodom do Indie by som si radšej zlomila nohu, len aby som tam šla neskôr.

Keď som uvidela zoznam vecí, ktoré musím stihnúť ešte pred odletom a spojila si to s učením sa na doteraz najdôležitejšiu skúšku v mojom akademickom živote, tak sa mi nachvíľu zahmlilo pred očami. Potom prišli tie spomínané túžby po zlomenej nohe, nekonečné pozeranie do steny s otvorenými ústami a rána, kedy by som celú miliardovú Indiu predala, ak by som nemusela vyliezť z pohodlia postele. Znie to iracionálne, ale taký je strach a aj napriek tomu je niekedy ťažké oddeliť ho od toho objektívneho zhodnotenia situácie a vlastných síl. Keby mi vtedy niekto povedal nechoď, nešla by som. Čakala som dôvod, znamenie, čokoľvek. Našťastie to zdravý rozum po pár dňoch vyhral a začali sa nové vnútorné boje, v ktorých som už nehľadala dôvody ale spôsoby. Prvý sa ozval silný zmysel zodpovednosti voči druhým: Niekto ma tam predsa čaká, mám už isté povinnosti a nemôžem zbabelo zdupkať, pretože sa to už netýka iba mňa.

Druhý prišiel pocit zodpovednosti voči sebe. Prekážky nás buď zabijú alebo posilnia. Ak ide o prvú možnosť, asi sa niet nad čím trápiť a ak o tú druhú, pripravte sa na veľké zmeny. Možno nie ste všetci znalci počítačových hier, ale princíp je vo väčšine jasný - ak získate určitý počet bodov, splníte istú úlohu alebo nájdete požadovaný predmet, postupujete do ďalšieho kola, kde vás čakajú nové, náročnejšie ciele. V prípade, že sa vám to nepodarí, ostávate na tej istej úrovni. Vidiac život v týchto termínoch to znamená, že potrebujeme prekonať seba, hlavne vlastný strach, a vrhnúť sa do prítomných výziev, aby sme mali silu na prekážky, ktoré ešte len prídu. Dobrodružstvo Indie teda začalo už na Slovensku, keď som musela vyjsť zo svojho bezpečia. Útekom je totiž aj to, keď ostanete na mieste, lebo neriskujete, aby ste získali.

Po skúsenosti s indickou dopravou a mnou ako jej súčasťou som však prišla na nový rozmer riskovania. Je totiž rozdiel, keď vsádzam do stávky seba, hoci aj svoj život a keď moje rozhodnutie ovplyvňuje životy iných. Verte mi, že šoférovať v Indii je to posledné, po čom by ste túžili. V mestách sú to rikše, motorky, autá a nepredvídateľní chodci, v osadách traktory, stáda kôz, tie polomŕtve psy, kravy či už posvätné alebo nie, batoľatá a Indovia nereagujúci na zvuk trúby. Chcem sa tu naučiť šoférovať, ale získanie skúseností môže prevyšovať to, čo stratím, ak zlyhám. V tomto prípade by som sa ako zbabelec necítila, ak by som povedala, že šoférovať nechcem. Bohužiaľ, stále ma tá šialená myšlienka nepustila a trénujem, kde sa dá, kým zrovnám nejakú kravu so zemou.

Aj keby sme prišli na „koniec sveta", do španielskej Finistery, strachu neujdeme, tak kam až chceme bežať?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?