Splnený sen

Autor: Janka Kováčiková | 18.1.2013 o 13:52 | Karma článku: 1,03 | Prečítané:  195x

Nikto nemá rád dlhé cestovanie v autobusoch. Nemáte si kam dať nohy, nedokážete pohodlne sa vystrieť ani poprechádzať po uličke z dlhej chvíle... Skúste si predstaviť tú radosť, keď som sa dozvedela, že svoju 9-hodinovú cestu z Bangalore idem stráviť v lôžkovom autobuse.  Závidela by som si.

Na Slovensku do diaľkového autobusu väčšinou vstupujete s predplateným vytlačeným lístkom, šofér skontroluje či sedí číslo autobusu, vaše miesto, prípadne zľavovú kartu, o ktorej aplikovateľnosti sa nie zriedka pohádate. Po týchto návykoch som sa cítila trochu neisto, keď som pristupovala k okienku autobusovej spoločnosti v Indii a povedala, že som Jane a mám rezervované ležadlo číslo 4L v autobuse do Manvi. Na moje prekvapenie pracovník neprotestoval a podal mi do ruky vytlačený lístok. Aké jednoduché! Potom mi už ostávalo iba trpezlivo čakať medzi pestrofarebnými indickými rodinkami a sledovať dopravné divadlo. Na parkovisku pred nami bolo miesto pre 6 autobusov a tie sa tam striedali každých 10 minút za navigácie 2 chlapíkov s vysielačkami, ktorí ich asi len silou vôle dostali do celodennej kolóny vozidiel. Na autobuse nebola napísaná cieľová stanica, pretože cestujúci sa orientujú podľa ŠPZ. Túto informáciu som sa pokúsila získať už pri okienku, avšak moje komunikačné schopnosti nenašli spoločný bod s obsahovým pochopením obsluhy. Skrátka, veľmi rýchlo som zistila, že ak si v tejto krajine niečo chcem vybaviť, mala by som obmedziť svoj kontakt s domácimi na minimum a prísť na to sama iným spôsobom. Tak som tam stála, sledovala ľudí a učila sa. Keď po polhodinovom meškaní dorazilo moje šťastné číslo, zistila som, že šoférovi je úplne jedno, že na mieste 4L bude ležať Janka namiesto pána Jaina, ktorý bol napísaný na lístku, pretože ho vôbec nekontroloval.

 

Vnútro trochu pripomínalo Rytiersky autobus z Harryho Pottera, asi tými žltými závesmi a starým šoférom. Opýtala som sa, ktorá posteľ je moja, pretože označenie nebolo zrozumiteľné, avšak tam, kde mi bolo ukázané, už sedel Ind. V tom momente som pevne dúfala, že mi nebude robiť v noci spoločnosť. Svoju „lóžu" som si nakoniec vybojovala. Obsahovala pohodlnú posteľ, priestor na kufor i fľašu a veľké okno celučičké pre mňa. Zobudila som sa až ráno, keď začalo svitať a za rachotu motora a trúbenia, na ktoré som už vtedy bola zvyknutá, som si užívala malé safari. Prvýkrát som videla ryžové polia poprepletané palmami, ktoré dodávali krajine aspoň trochu mokrý dojem. Malé dedinky pri ceste s obchodíkmi naozaj so všetkým, žienky zametajúce prach a piesok pred domom, bosí motorkári - aj toto je inakosť Indie, ktorej ďalšie tváre objavujem každý deň.

Moja nová vlastnosť šokovať svojím zjavom domorodcov sa znovu vytiahla, keď autobus obiehala motorka, podotýkam, že v protismere a asi štyrikrát, len aby si ma spolujazdec lepšie poobzeral. V najbližšej dedine, keď som nabrala odvahu znovu sa vykloniť, začal iný chlapík dokonca vyskakovať do výšky, až kým sme sa nepohli zo zastávky ďalej. Keď sme dorazili do cieľa, nahrnuli sa na mňa pre zmenu deti v uniformách. Aj ja, aj ony sme to mali namierené do školy.  Vystriedalo sa pri niekoľko skupiniek a všetky zaujímalo to isté:  What is your name, miss? Niektoré anglicky zdatnejšie k tomu pridali aj: Which country? Ale uspokojilo ich až to, keď som spresnila, že Slovakia je v Európe. Možno som mala zvoliť rovnakú stratégiu aj na Američanov počas môjho Work and Travel leta v USA.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?